Poctivé farmárske potraviny

NEPOTREBUJETE 10 ZARUČENÝCH TIPOV AKO ROZOZNAŤ SLOVENSKÚ HYDINU OD POĽSKEJ. STAČÍ 5 TIPOV A 6. VÁM DAJÚ NAŠI ZÁKAZNÍCI.

Je to len pár dní, čo na internete začal kolovať článok „10 zaručených tipov ako v predajni rozoznať slovenskú hydinu od poľskej“.

Bezpochyby článok zaujal množstvo čitateľov a svojím nie vždy presným obsahom tak trochu zneistil i našich zákazníkov.

S autorom článku sa dá vo veľa bodoch súhlasiť. Pozitívne hodnotíme aj cieľ samotného článku, ktorým bezpochyby bolo upozorniť na kvalitnejšiu slovenskú hydinu v porovnaní s poľskou. Autor však pozabudol na dva kľúčové detaily a to, že porovnáva slovenskú a poľskú hydinu od veľkoproducentov a nikde nespomína jatočný vek hydiny.

Treba podotknúť, že „továrne“ na hydinu porážajú svoje obete v 5. týždni života, ináč napísané kurence pobehujú a rastú „úctihodných“ 36dní. Nie každý si vie predstaviť, aké veľké je kurča po 36. dňoch svojho života. Jeho reálna hmotnosť po očistení aj s drobkami je cca 1,5 – 1,6 kg. Tu sa dá s autorom len súhlasiť, že ak má kurča 2 kg tak nie je niečo s kostolným poriadkom. Totiž 36 dňové kurča hravo nafúknete anabolikami, rastovými hormónmi a v súčasnosti veľmi obľúbeným posmrtným napichovaním vodou alebo gélom, ale robia to aj ponorením do kadí s vodou, nech si nasiakne koľko vládze ... Tieto praktiky sú v slovenských podmienkach prísne kontrolované, čo však nemusí platiť v prípade dovážanej hydiny.

S čím sa však nevieme stotožniť je, že autor článku úplne abstrahoval od chovateľov, ktorý produkujú hydinu v súlade s prírodou, kde má hydina jatočný vek 7-10 týždňov a kde bez akýchkoľvek problémov dosiahne a aj presiahne váhu 2 kg. Len preto by sme ju ako poľskú označovať nemali.

Len pre ilustráciu uvádzame váhu vs. vek hydiny (po očistení s drobkami):

5. týždeň cca 1,5-1,6 kg
7. týždeň cca 2-2,20 kg
9. týždeň cca 2,5 – 2,8 kg
10. týždeň 3-3,5kg

* váhy sú orientačné, nakoľko závisia od mnohých vplyvov: hmotnosť násadových vajec, druh krmiva, ročné obdobie, počasie ...

Podľa autora článku je najlepšie mäso z hydiny, ktorá bola jatočná v 5.týždni. Pozrime sa však na problém z iného uhla pohľadu a to z hľadiska kŕmenia:
Do 10 dní po vyliahnutí je hydina kŕmená tzv. zmesou BR1. Zmes je prešpikovaná antibiotikami, aby nám kuriatko vôbec prežilo (o životných podmienkach si popíšeme ďalej). Od 11. do 28. dňa života je hydina kŕmená tzv. zmesou BR2, v ktorej sú „medikamenty“ čiastočne zredukované. Nasleduje fáza kŕmenia BR3 čo je zmes sóje, pšenice, kukurice, minerálov jednoducho, ktorá má prečistiť ten napufkaný organizmus pred porážkou v 36. dni života. Podľa zákona je to čas nevyhnutný na očistu, aby konzument s každým sústom si zároveň neliečil aj chrípku. Možno tak nejako vznikla novodobá legenda o slepačej polievke ˘. Tak by sa to malo diať na Slovensku ... v Poľsku majú pravdepodobne kŕmne zmesi nejaký „bonus“ keď je 36 dňová hydina viac ako 2 kilová. Ako sa rozhodne spotrebiteľ je na jeho vlastnom uvážení.

Na malých farmách o ktorých však nebola ani zmienka a ktorých produkty boli nepriamo označené za „poľské“ to funguje trošku ináč. Keď má chovateľ vlastnú liahareň, spôsob kŕmenia si reguluje úplne od začiatku. Tí čo to šťastie nemajú (je to mimoriadne nákladná záležitosť) nakupujú často krát mladú hydinu z liaharní, kde už hydina má kontakt s kŕmnymi zmesami typu BR1 a možno aj BR2. Tu je však v porovnaní s veľkochovmi zásadný rozdiel. Hydina je dochovávaná do jatočného stavu od 7. týždňa do 10. týždňa, kde ten malý organizmus je už prečistený a napíšme si narovinu detoxikovaný, nakoľko je táto hydina kŕmená zmesou typu BR3.

Ďalším zásadným rozdielom medzi malými farmármi a veľkovýrobcami je v hrozivo znejúcej „technológii chovu“. Je naivné si predstavovať, že kuriatko s pekným obrázkom na etikete so slniečkom a lúkou je realita. Veľkochov prebieha v uzavretých plechových hangároch s umelou ventiláciou a umelým osvetlením a „veľkorysým“ životným priestorom cca 20 kolegýň na 1m2, čo sa na farmách s domácim chovom nemôže stať. Prvý kontakt so slnkom (ak je slnečný deň) má kurča, ktoré je už v igelite s ľúbivou etiketou a silným sloganom keď ho prenášajú z porážkarne do kamióna.

Na farmách, ktoré chovajú v súlade s prírodou, si hydina voľne pobehuje po lúke alebo maštali s hlbokou podstielkou, maštaľ má prirodzené vetranie, denné svetlo a kohút teda presne vie kedy ohlásiť budíček. V tomto prípade ak je apetít môže byť aj väčšia váha. Tú priamo ovplyvňuje aj ročné obdobie, počasie a veľa ďalších faktorov. Vzhľadom na vyššie chovné náklady už nie farmár nemá priestor na krásnu farebnú etiketu, avšak informácie, ktoré obsahuje sú ďaleko hodnotnejšie ako na tej z priemyselného chovu.

Ako teda rozoznať hydinu z veľkochovu od hydiny z poctivej farmy?
1. kurence, ktoré boli chované vo voľnom výbehu majú spravidla väčšie stehná ako tie čo celých 36 dní len postávali na jednom mieste. V prípade pŕs je to naopak. Tie z voľného chovu mávajú menšie prsia.
2. ak si vyberiete kurča z veľkochovu, jeho vek je 36 dní. Prečo? Lebo v tomto veku v umelých podmienkach dosahujú kurence rovnakú váhu a jednoducho tak sú nastavené linky v porážkarňach.
3. s ohľadom na kŕmenie a dĺžku života, farmárske kurča nemá liečiteľské schopnosti nakoľko neobsahuje antibiotiká a ďalšie výdobytky súčasnej doby.
4. váha kuraťa závisí aj od plemena resp. druhu. My ponúkame plemeno ROSS, ktoré je určené primárne na mäsovú produkciu.
5. po porážke je hydina očistená prúdom vody, vyvesená na „stromové“ držiaky aby sa zbavila nadbytočných tekutín (voda, krv) a zachladená vzduchom. Hydina má tak jemne žltkastú farbu, ktorú ju už na prvý pohľad odlišuje od poľskej „posmrtnej bielej“.
6. ZÁKAZNÍCI: mäso je vyzreté, má svalovitú konzistenciu a výrazne lepšiu chuť

Koho daná tematika zaujíma, odporúčame nasledujúce video: ŽIVOT KURAŤA OD 1. DO 36. DŇA ŽIVOTA